Pozriem sa na tvoje vlasy a vidím bláznivosť. Pozriem sa do tvojich očí a vidím jasne modré nebo. Pozriem sa na tvoje pery a vidím jemnosť.
Túžim po tom, aby sa tvoje pery dotýkali tých mojich. Chcem sa ti rukami zaboriť do vlasov, aby som cítila, že tie bozky nie sú len sen.
Nezabudnem ani na jeden. Sú vpísané do mojej mysle. Ľahkosť, krehkosť, túžba či vášeň. Chcem to cítiť zas a zas. Cítiť sa opäť ako pod krídlami satana.
Áno si pre mňa ako satan. Robíš moje myšlienky hriešnymi. Vynáraš vo mne zabudnutú túžbu. Túžbu po tebe, po tvojej prítomnosti. Vháňaš do mňa závislosť. Pretože sa stávaš pre mňa drogou.
Stávam sa závislou na tvojich očiach, perách a tele. Často-krát si poviem, že sa mi už nič zaujímavé, výnimočné nemôže prihodiť. No vždy je to predsa o niečo výnimočnejšie, nezabudnuteľnejšie.
Neraz som sa pristihla ako sa usmievam, ba až smejem pri spomienkach. No budú vôbec ešte nejaké ďalšie? Zažijem s tebou ešte niečo nezabudnuteľnejšie ako naposledy? Uvidím ťa vôbec ešte? Bude mi to dovolené?
Odpovede sú stále ako nenájdený poklad. Hľadám, hľadám, ale nič. Podarí sa mi ho vôbec ešte nájsť?