Pred očami mám neustále tvoju tvár. Pri pohľade na tvoj úsmev sa na mojej tvári vždy ako mávnutím čarovného prútika zjavil rovnaký. A tak smial si sa ty, smiala som sa i ja. Nemyslela som na nič, nešlo to. Proste som si užívala každú jednu sekundu, akoby som vedela, že sú to tie posledné. A aj boli.
Odvtedy mi je nemožno spávať, pretože moje sny sú plné len jedného dňa. Akoby som to všetko zažívala znovu a pritom to je iba sen.
Vždy sa prebudím a hľadám ťa, no ty tu nie si. Som už len ja a sny. Ubíja ma to, ale musím kráčať ďalej.
Nohy sa mi pri pohľade na teba podlamujú, no ja sa musím na nich udržať a ísť.
Len kráčam, kráčam a kráčam, ale stále neviem kam. Idem proste len ďalej a nebojím sa čo bude nasledovať, pretože ja už teraz viem, že ty v mojej budúcnosti nebudeš.