Moje líca pociťujú prítomnosť sĺz. Mokrých a beznádejných kvapôčok beznádeje. Moje vnútro je cítiť samotou. Vypĺňa ho prázdno. Prázdno vytláča tú faloš, ktorú si mi vhadzoval do očí. Klamstvo sem, klamstvo tam. Na čo to vlastne bolo dobré? Zo všetkých strán sa na mňa sypala pomoc, či ochrana. Zapierala som pravdu od iných. Bola som slepá, lebo som konečne […]
Pokračovanie článku